Odveké pomenovanie Michalian je odvodené od mena nebeského patróna (ochrancu) dediny, sv. Michala Archanjela. Mená obcí podľa svätých patrónov nie sú na Slovensku zriedkavé. Kostol sv. Michala patrí k takým, ktoré vznikli mimo osád a boli spoločné pre obyvateľov viacerých susedných dedín. Postavili ho z iniciatívy uhorského kráľa na rozhraní 11. a 12. storočia pre obyvateľov okolitých dedín – Ostrovany, Orkucany a Kuchňa (maďarsky Kuhnaalia, bola pri Veľkom potoku; zanikla v 13. storočí.) Vychádzalo sa z nariadení zakladateľa uhorského štátu Štefana I. (997 – 1038), ktoré prikazujú: „Desať dedín nech zbuduje kostol a nech k nemu pridá dve usadlosti s príslušným počtom služobníkov, koňa i kobylu, šesť volov, dve kravy a 30 kusov hydiny. O omšové rúcho a oltárne prestieradlá sa postará kráľ, farára a knihy obstará biskup.“
V ďalšom nariadení sa zmieňuje o cirkevnom desiatku: „Ak niekomu Boh dal do roku desať (vecí v úrode, dobytku…) desiaty diel nech dá Bohu (t. j. kňazovi, cirkvi). Ak niekto odtají desiatok, nech dá Bohu deväť dielov. Keď niekto ukradne desiatok určený biskupovi, musí byť súdený ako zlodej a biskup má dostať náhradu za škodu.“
Podľa prvej zmienky o michalianskej farnosti z roku 1248 patrila miestnemu farárovi štvrtina desiatkov od farníkov. V 30. rokoch 14. storočiach tu pôsobil farár Mikuláš. Pôvodné patrocínium trvá doteraz, ale románsky kostol, o ktorom je priama správa aj z roku 1314 sa nezachoval. Za reformácie pred rokom 1636 farnosť zanikla. V roku 1680 bola obnovená ako filiálka sabinovskej farnosti a od roku 1735 znovu existuje ako samostatná. Rodina Szirmayovcov darovala v roku 1767 farskú budovu na miesto prastarej fary pri kostole. Na mieste terajšej „starej“ fary bola kedysi kúria Daniela Mudrányiho a manželky Márie Berzeviczy.
Terajší kostol nie je pôvodný. Bol postavený od základov na mieste starého, pravdepodobne barokového malého kostolíka r. 1785. Prostriedky na stavbu boli získané od roľníkov a grófa Jozefa Sirmayho. Kostol bol postavený podľa románskeho slohu. Nasvedčujú tomu oblúkovité okná, kostolné klenby a polkruhovité sanktuárium. Aj strecha veže bola urobená v tomto slohu, ale pri rekonštrukcii r. 1874 dostala novú podobu. Pôvodne bola pokrytá šindľom (10 000 ks). 29. septembra 1785 v deň sv. Michala archanjela, bol kostol vysvätený Karolom Ludvikom, kanonikom, dekanom, farárom sabinovským. Popri kostole mala farnosť aj ďalšiu svätyňu, barokovú kaplnku svätého Kríža nášho Pána Ježiša Krista, staršiu ako farský kostol. Bola postavená okolo roku 1736 na dvore veľkostatku (juhozápadné krídlo kaštieľa). Slúžila pre rodinu grófa Tomáša Sirmayho. Niekedy tu prebývali tzv. dvorní kapláni, ktorí spravovali aj farnosť, ak nebolo farára. V úpravách farského kostola sa pokračovalo aj naďalej. V roku 1878 bola pokrytá šindľom strecha (40 000 ks), vymaľovaná veža a okolo kostola zhotovená drevená ohrada. V r. 1911 bol kostol obnovený a vymaľovaný zvnútra. Podľa zaužívaných zvyklostí mal patronát nad kostolom najvýznamnejší zemepán obce. V tomto prípade to bol Gejza Pulszký. Z jeho podnetu a finančných prostriedkov bola v roku 1935 zabezpečená obnova strechy (výmena šindľov za eternit).
Zo zariadenia pôvodného kostola sa zachovalo veľmi málo. Starobylá kamenná podlaha bola nahradená keramickou dlažbou. Z hlavného oltára ostal iba pôvodný obraz sv. Michala (v súčasnosti v obradnej sále Obecného úradu, v Šar. Michaľanoch) renovovaný v 30. rokoch. V r. 1911 bol postavený nový oltár, prispôsobený slohu kostola. Pochádza od firmy Joseph Rifesser, St. Ulrich, Gröden, Tirolsko. Bočné sochy sv. Petra a Pavla sú barokové, pretože sú veľmi staré, ich pôvod je neznámy. Rovnako aj soška Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Krížovú cestu vyhotovila firma Jozef Priestenský z Rajca v r. 1926. Ako vzácnosť je v kostole od dávnych čias prechovávaná relikvia svätého Kríža. Relikviár bol v r. 1943 pozlátený. Spolu s relikviami je v relikviári aj pôvodný dekrét pochádzajúci z roku 1754 s textom „… v biskupstve jágerskom prijaté 25. júna 1751“.
Na strane evanjelia, pod bočným oltárom je umiestnená krypta – hrobka tunajších zemepánov, do ktorej je možný vstup z vonku. Z mramorových tabúľ v kostole sa dajú zistiť mená niektorých pochovaných. Je ich 21, z toho dvaja michalianski farári.
16.júla 1904 postihol obec veľký požiar, ktorý značne poškodil aj kostol. Zhorela strecha kostola a veža a roztopili sa zvony. Vnútrajšok zostal našťastie zachovaný. Ďalšie škody spôsobila kostolu I. svetová vojna. Rakúsko-uhorská armáda požadovala na doplnenie výzbroje stále viac kovu (hlavne bronzu), preto bez ohľadu na potreby farnosti a umeleckú hodnotu boli 6. októbra 1916 demontovane z kostolnej veže a odvezené 2 zvony. Namiesto nich ulial Adolf Friedmann zo Sabinova nové, slávnostne posvätené 29.9.1923.
Ku kostolu patril kedysi aj cintorín, ohradený múrom. Spomína sa v roku 1814. Druhý cintorín dnes nazývaný starý bol zriadený za dedinou. Posvätili ho 17.6.1873. Je medzi starými lipami. Kvôli rozširovaniu obce smerom na sever bol tento cintorín r. 1923 zrušený a namiesto neho zriadený nový, posvätený 29.9.1923. Z toho istého roku pochádza aj kríž na pamiatku Jána Mikloška, ktorý padol v r. 1917 v Karpatoch. Na kostolnom nádvorí sú umiestnené dva kríže. Väčší drevený, posvätený 29.9.1928 a starý železný, ktorého podstavcom je formovaný balvan. Samotný kríž je upevnený do kameňa a zaliaty olovom. Na jeho pôvod sa nik nepamätá. Pravdepodobne bol postavený počas epidémie cholery.
Okolie aj samotný kostol sa naďalej zveľaďovali. V r. 1947 bol na vežu kostola namontovaný hromozvod. Pri týchto prácach sa získalo viacero údajov.
Napríklad:
- celková výška veže 34 m,
- strecha veže je vysoká 8 m, steny 22m,
- „guľa“ veže má priemer 65 cm a výšku 80 cm,
- kríž na veži je vysoký 170 cm, ramená kríža majú 110 cm.
V súvislosti s elektrifikáciou obce v r. 1947 bolo zavedené elektrické osvetlenie aj do kostola. V roku 1957 bol za pôsobenia pána komorníka Msgr. Melichara Zeleného vymaľovaný interiér kostola. 18. augusta 1962 boli do kostolnej veže zavesené nové zvony uvádzané do pohybu elektricky. Na najväčšom z nich je nápis: In honore St. Michaelis arch.. Stredný a malý zvon dal preliať v r. 1961 vtedajší farár vdp. Melichar Zelený. Pôvodne sa zvony ovládali pomocou lana, ktoré bolo zvedené až do „babinca“ – vchodu do kostola. Pracovné a životné podmienky správcu fary sa zlepšili v r. 1969, keď miestni farníci svojpomocne postavili novú farskú budovu. Stará farská budova dnes z jednej časti slúži na stretávanie detí a mládeže, druhá časť ako skladové priestory.
V roku 1989 bola realizovaná nová maľba interiéru kostola počas spravovania farnosti vdp. Jurajom Takáčom. Počas totality boli tajne vysvätení za kňazov dvaja farníci: P. Milan Mikloško, CSsR – redemptorista a otec František Fedor, gréckokatolícky kňaz.
7.10.1995 bola prešovským dekanom vdp. Matejom Babčákom posvätená kaplnka Lurdskej Panny Márie na svahu pod kostolom za prítomnosti miestneho farára Jozefa Mihalka a Emila Turiaka, kňaza hosťa z Poľska a veriacich farnosti.
V roku 1996 k sviatku sv. Michala bola ukončená výstavba nových schodov k farskému kostolu.
Od 1.9.1996 začali svoju činnosť vo farnosti sestry dominikánky.
6.10.1996 požehnal pomocný košický biskup Mons. Bernard Bober rehoľný dom.
Dňa 2.3.1997 bol posvätený nový kríž, ktorý dal postaviť Viktor Beliš na svojom pozemku na konci Mlynskej ulice.
- júna 1997 prijal sviatosť kňazstva Patrik Vojtek, rodák zo Šarišských Michalian.
- júna 1997 prijal sviatosť kňazstva Peter Marcinko, rodák z Ostrovan.
- júna 1999 prijal sviatosť kňazstva Ľubomír Vaňo, rodák zo Šarišských Michalian.
- júna 2000 prijal sviatosť kňazstva Štefan Novotný, rodák z Ostrovan.
- júna 2001 prijal sviatosť kňazstva Jozef Polák, rodák zo Šarišských Michalian.
Dňa 9. marca 2002 sa počas pôsobenia farára Antona Lesníka začalo stavať lešenie okolo zadnej časti kostola a hneď potom sa robila demontáž starej strechy nad sanktuáriom. Do Kvetnej nedele (24.3.2002) bola už časť novej strechy dokončená. Po Veľkej noci sa práce na kostole naplno rozbehli. Po demontáži starej strechy nad kostolnou loďou, prišli na rad tesári Frankovci – otec a dvaja synovia. Lešenie okolo kostola sa tiež využilo na opravu aj maľovku exteriéru kostola. Maľovku robil maliar, majster p. Vladimír Gladiš. Urobené boli aj klampiarske práce z medeného plechu. Taktiež sa upravili vežové hodiny. V mesiaci júl 2002 boli osadené na kostole nové okná. Dňa 26. septembra sa konala kolaudácia všetkých prác urobených na kostole i v okolí chrámu – osvetlenie, úprava chodníkov, odvod odpadovej vody a pod.
Dňa 24. novembra 2002 na sviatok Krista Kráľa, sa konala posviacka obnoveného exteriéru farského kostola.
- júna 2002 prijal sviatosť kňazstva Marek Rojak, rodák z Ostrovan.
Dňa 7.9.2003 bola posviacka nového cintorína a obnoveného Domu nádeje.
V druhej polovici mesiaca júl 2005 sa začalo pracovať na odvlhčení farského kostola podrezaním muriva základov okolo celého obvodu. Okrem týchto prác sa odstránili dva schody pred vstupom a na celú plochu sa nanovo uložila dlažba. Vynovil sa i vchod do kostola „babinec“. Práce boli ukončené 5. augusta 2005 pod odborným dohľadom farníka Štefana Melkoviča.
18.-20. septembra 2006 sa na farskom kostole robilo druhé maľovanie fasády kostola.
Dňa 6. júla 2007 sa uskutočnila primičná sv. omša novokňaza a rehoľníka augustiniánov, pátra Jozefa Jurdáka, rodáka z Ostrovan.
V roku 2009 prebiehali rekonštrukčné práce v interiéri farského kostola (maľba interiéru vrátane nových malieb na klenbách, výmena schodiska na chór, výmena dlažby vo svätyni i v sakristii, odstránenie kamenného zábradlia a úprava dlažby v kostole).
Obnovený interiér kostola konsekroval 20. septembra 2009 košický arcibiskup – metropolita arcibiskup J. E. Mons. Alojz Tkáč.
V roku 2012 sa za pôsobenia farára Mgr. Petra Kyšeľu začala kompletná rekonštrukcia interiéru farskej budovy. Vymenili sa elektrické obvody, kúrenie, vodovodné potrubia, okná a dvere, podlahy, urobili sa nové stierky, výmaľba a obnovilo sa tiež zariadenie priestorov.
V auguste 2017 sa vo filiálnom kostole sv. Kozmu a Damiána v Ostrovanoch pristúpilo k rekonštrukcii a po schválení KPÚ Prešov a v spolupráci s Diecéznou komisiou pre posvätnú liturgiu a umenie sa urobila z praktických dôvodov (aby ľudia videli na oltár, a tak mali plnú účasť na sv. omši) radikálna dispozičná zmena, keď sme oltár preložili tak, aby každý mohol nielen počuť, ale aj vidieť čoho je účastný. Dali sme nové elektrické rozvody, plynové rozvody, ozvučenie, kamenný oltárny stôl, interiérový ovzdušňovací kanál, novú dlažbu, a sakrálne doplnky (bohostánok, kríž, svietniky). Pred Vianocami tiež pribudli reliéfy sôch patrónov sv. Kozmu a Damiána a nové lavice. Práce realizovala firma REINTER s.r.o. Humenné a trvali 7 týždňov. J. Ex. Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup v nedeľu 24. IX.2017 pri slávnostnej sv. omši o 10:30 hod. posvätil nový pevný oltár a uložil relikvie sv. Kozmu a Damiána.