Krst je iniciačná sviatosť – sviatosť duchovného znovuzrodenia. Cez ňu sa stávame Božími deťmi a zároveň aj členmi Kristovej Cirkvi. Okrem toho, že sa stávame Božími deťmi, stierajú sa nám všetky hriechy, a taktiež tresty za ne. Táto prvá sviatosť v nás vzbudzuje nadprirodzený život a dostávame milosť pomáhajúcu, aby sme boli opravdivými kresťanmi.
Samotná sviatosť nám vtláča aj nezmazateľný znak. V skratke by sme mohli povedať o sviatosti krstu, že je to prvá sviatosť, ktorú človek prijíma. Oslobodzuje ho od hriechu, rodí sa ako Božie dieťa a nezmazateľným znakom sa pripodobňuje Kristovi, stávajúc sa členom Cirkvi.
Krst nemožno vziať späť ani ho stratiť. Takže sme natrvalo začlenení do spoločenstva Cirkvi. Vystúpenie z Cirkvi je prípustné len po organizačnej stránke (štátne právo).
Poznáme aj tzv. krst túžby. Nejde tu o sviatosť, ale o to, že každý človek má právo na spásu. Tá sa zaručuje prijatím krstu, ale nevylučuje jeho neprijatím – nevedomosť.
Každý človek môže krstiť. Kresťan krstí na základe vlastnej viery a človek mimo Cirkvi na základe viery Cirkvi. Poznáme krst súkromný a slávnostný. Súkromný sa koná v nebezpečenstve smrti. Používa sa voda a formula krstu: M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.
Pri slávnostnom krste sú ešte prípravné modlitby, znaky a pomazanie olejom katechumenov (pre uzdravenie a lepšie pochopenie radostnej zvesti) a po krste dodatočné obrady – mazanie krizmou (účasť na kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade) a odovzdávanie symbolov (svieca, biele rúcho).
Slávnostný krst môže udeliť biskup, kňaz alebo diakon. Uskutočniť by sa mal vo farskom kostole alebo tam, kde sa nachádza krstný prameň.
Poznáme aj podmienečný krst. Ten sa vykonáva vtedy, ak nie je istota, že bol udelený alebo chýbala podstatná časť (voda).
Každý pokrstený má mať aspoň jedného krstného rodiča, ktorý mu má byť oporou pri duchovnom raste. Pri krste vyznáva vieru za dieťa a zaručuje sa za jeho duchovnú formáciu.
Všeobecné podmienky k prijatiu sviatosti KRSTU podľa CIC:
Kán. 96
Človek sa krstom včleňuje do Kristovej Cirkvi a v nej sa ustanovuje ako osoba s povinnosťami a právami, ktoré sú kresťanom vlastné vzhľadom na ich postavenie, pokiaľ sa nachádzajú v cirkevnom spoločenstve a ak tomu neprekáža zákonne vynesená sankcia.
Kán. 111
§ 1. Prijatím krstu sa do latinskej Cirkvi zaraďuje dieťa rodičov, ktorí do nej patria, alebo ak jeden z nich do nej nepatrí, obaja zhodne prejavili vôľu, aby dieťa bolo pokrstené v latinskej Cirkvi; ak zhodná vôľa chýba, dieťa sa zaraďuje do Cirkvi toho obradu, do ktorej patrí otec.
Kán. 204
§ 1. Veriaci sú tí, ktorí krstom včlenení do Kristovho tela sú ustanovení za Boží ľud a keďže sa svojím spôsobom stali účastní na Kristovej kňazskej, prorockej a kráľovskej úlohe, sú podľa svojho vlastného postavenia povolaní uskutočňovať poslanie, ktoré Boh zveril Cirkvi, aby ho plnila vo svete.
Kán. 842
§ 1. Kto neprijal krst, nemôže byť platne pripustený k ostatným sviatostiam.
§ 2. Sviatosti krstu, birmovania a najsvätejšej Eucharistie sú navzájom tak spojené, že sa vyžadujú pre plné uvedenie do kresťanského života.
Kán. 849
Krst, brána sviatostí, nevyhnutný na spásu, v skutočnej forme alebo aspoň v túžbe, ktorým sa ľudia oslobodzujú od hriechov, prepôrodzujú sa na Božie deti a nezmazateľným znakom pripodobnení Kristovi sa včleňujú do Cirkvi, sa platne udeľuje iba kúpeľom pravej vody s náležitou slovnou formou.
Kán. 850
Krst sa vysluhuje podľa poriadku predpísaného v schválených liturgických knihách, s výnimkou prípadu súrnej potreby, v ktorom sa musí zachovať iba to, čo sa vyžaduje pre platnosť sviatosti.
Kán. 851
Je potrebné, aby sa slávenie krstu náležite pripravilo, a preto:
1. dospelý, ktorý má v úmysle prijať krst, má byť prijatý do katechumenátu a podľa možnosti rozličnými stupňami privádzaný k sviatostnému uvedeniu podľa poriadku uvádzania, prispôsobeného Konferenciou biskupov a podľa osobitných noriem, ktoré ona vydala;
2. rodičia dieťaťa, ktoré má byť pokrstené, a takisto tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia; farár sa sám alebo prostredníctvom iných má postarať, aby rodičia pastoračnými poučeniami, ba aj spoločnou modlitbou boli náležite pripravení, pričom zhromaždí na to viaceré rodiny a kde je to možné, aj ich navštívi.
Kán. 855
Rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať na to, aby sa nedávalo meno cudzie kresťanskému zmýšľaniu.
Kán. 867
§ 1. Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch; čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili.
§ 2. Ak sa dieťa nachádza v nebezpečenstve smrti, má sa bezodkladne pokrstiť.
KRSTENEC
Kán. 868
§ 1. Aby sa dieťa dovolene pokrstilo, vyžaduje sa, aby:
1. rodičia, aspoň jeden z nich alebo kto ich zákonne zastupuje, súhlasili;
2.bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod.
§ 2. Dieťa katolíckych, ba aj nekatolíckych rodičov sa v nebezpečenstve smrti dovolene krstí aj proti vôli rodičov.
 
KRSTNÝ RODIČ
Kán. 872
Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je dospelému krstencovi pomáhať pri uvedení do kresťanského života a dieťa, ktoré má byť pokrstené, spolu s rodičmi priniesť na krst, a takisto sa usilovať, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s ním súvisia.
Kán. 873
Za krstného rodiča sa má brať iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka.
Kán. 874
§ 1. Aby bol niekto pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné:
1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
2. aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár či vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku;
3. aby bol katolík, pobirmovaný a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
4. aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;
5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.
§ 2. Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu.
DEŇ SLÁVENIA
Kán. 856
Hoci sa krst môže udeliť v ktorýkoľvek deň, predsa sa odporúča, aby sa, spravidla, slávil v nedeľu alebo, ak je to možné, na Veľkonočnú vigíliu.
MIESTO SLÁVENIA
§ 2. Má byť pravidlom, aby bol dospelý pokrstený vo vlastnom farskom kostole, dieťa však vo vlastnom farskom kostole rodičov, ak sa z oprávneného dôvodu neodporúča niečo iné.