Eucharistia

Je prameňom a vrcholom kresťanského a cirkevného života. Ináč by sa jej dalo povedať a nazvať ju aj vďakyvzdaním. Táto sviatosť bola ustanovená pri večeri Ježiša so svojimi učeníkmi, a to večer pred jeho utrpením.
Slávenie Eucharistie anticipuje nebeskú hostinu, na ktorú sme všetci pozvanými hosťami – slávnostná veľkonočná večera. Cirkev dostala tento dar a poslanie ho rozdávať a bdieť nad ním. Uskutočňuje sa to pri každej svätej omši.

Keď Cirkev opakuje udalosť z večeradla, dáva sa nám Kristus v Eucharistii tak v maličkom starom kostolíku, ako aj v prekrásnej katedrále.

Svätá omša sa dnes skladá z viacerých úkonov, a tak nám môže uniknúť situácia večere, no treba si všimnúť obetný stôl – oltár. Ten je stredobodom slávenia večere Pánovej.

Eucharistia je naším pokrmom na ceste života. Prijímaním chleba života tak kráčame v živote s Kristom v srdci. On nás posilňuje, ochraňuje a pomáha niesť každodenné starosti – kríže.

Z toho vyplýva, že nie je potrebná len účasť na svätej omši, ale aj časté prijatie Pána v podobe chleba do svojho vnútra. Stredobodom týždňa sa tak stáva nedeľa, kedy spolu všetci pokrstení vstupujeme do chrámov pre užšie vytvorenie spoločenstva, poučenie a povzbudenie Božím slovom, a posilnenie pokrmom večného života.

Pred prijatím Eucharistie nás viaže pôst jednej hodiny. Prijať ju možno dvakrát za deň, no druhýkrát iba pri účasti na celej svätej omši. Krajnosťou, minimom je prijať Eucharistiu aspoň raz v roku, a to v čase veľkonočnom.

Vysluhovateľom je biskup a kňaz. Riadnym rozdávateľom je biskup, kňaz a diakon. Mimoriadnym je akolyta.