Pôstny EXODUS – VÝZVA

FARSKÉ OZNAMY 22.-28.02.2021
21. februára 2021
Pôstny EXODUS – 1. kvíz o svätcovi
24. februára 2021
0

Drahí bratia a sestry,

pripravili sme pre vás výzvu na nasledujúci týždeň. Skúste sa počas celého týždňa do nasledujúcej nedele zriecť sladkostí, zákuskov a dezertov. Vstupujeme do nového týždňa, ktorého hlavnou témou bude služba, angažovanosť v spoločenstve a farnosti.

 

Katechizmus katolíckej cirkvi

897 „Pod názvom laici sa tu rozumejú všetci veriaci v Krista
 okrem príslušníkov posvätného stavu a v Cirkvi schváleného rehoľného stavu, teda veriaci v Krista, ktorí – keďže krstom boli včlenení do Krista, boli ustanovení za Boží ľud a svojím spôsobom dostali účasť na Kristovom kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade – vykonávajú primerane svojmu stavu poslanie celého kresťanského ľudu v Cirkvi a vo svete.“

Povolanie laikov

898 „Laici
 majú na základe vlastného povolania hľadať Božie kráľovstvo tak, že sa starajú o časné veci a usporadúvajú ich podľa Boha… Je teda ich osobitnou úlohou tak osvetľovať a usporadúvať všetky časné veci, s ktorými sú úzko spätí, aby sa vždy diali a zveľaďovali podľa Krista a boli na chválu Stvoriteľa a Vykupiteľa.“

899 Iniciatíva kresťanských laikov je osobitne potrebná,
 keď treba zistiť a vynájsť prostriedky na to, aby požiadavky kresťanského učenia a života prenikli do sociálnych, politických a ekonomických skutočností. Táto iniciatíva je normálnou súčasťou života Cirkvi:

„Veriaci v Krista a konkrétnejšie laici stoja v prvej línii života Cirkvi. Ich prostredníctvom je Cirkev životným princípom ľudskej spoločnosti. Preto si majú najmä oni stále jasnejšie uvedomovať, že nielen patria do Cirkvi, ale že sú Cirkvou, to jest spoločenstvom veriacich v Krista na svete pod vedením spoločnej hlavy, totiž rímskeho pápeža, a biskupov v spoločenstve s ním. Oni sú Cirkev.“

900 Keďže laikom, tak ako všetkým veriacim v Krista, je na základe krstu a birmovania od Boha zverený apoštolát,
 majú povinnosť a právo jednotlivo, ako aj v združeniach pracovať na tom, aby všetci ľudia na celom svete poznali a prijali Božie posolstvo spásy. Táto povinnosť je ešte naliehavejšia vtedy, keď ľudia iba ich prostredníctvom môžu počuť evanjelium a poznať Ježiša Krista. Činnosť laikov v cirkevných spoločenstvách je taká potrebná, že bez nej apoštolát duchovných pastierov nemôže vo väčšine prípadov dosiahnuť svoj plný účinok.

Účasť laikov na Kristovom kňazskom úrade

901 „Keďže laici sú zasvätení Kristovi a pomazaní Duchom Svätým,
 sú obdivuhodne povolaní a uspôsobení, aby sa v nich rodilo čoraz hojnejšie ovocie Ducha. Lebo všetky ich skutky, modlitby a apoštolské podujatia, manželský a rodinný život, každodenná práca, duchovné a telesné zotavenie, ak sa konajú v Duchu, ba aj životné ťažkosti, ak sa trpezlivo znášajú, stávajú sa ‚duchovnými obetami, príjemnými Bohu skrze Ježiša Krista‘ (1 Pt 2, 5), ktoré sa pri slávení Eucharistie nábožne prinášajú Otcovi spolu s obetou Pánovho tela. Takto aj laici zasväcujú Bohu sám svet tým, že si ako ctitelia [Boha] všade sväto počínajú.“

902 Na poslaní posväcovať majú osobitným spôsobom účasť rodičia, „keď žijú manželský život v kresťanskom duchu a zabezpečujú deťom kresťanskú výchovu“.

903 Ak laici majú potrebné vlastnosti, môžu byť natrvalo prijatí do služby
 lektorov a akolytov. „Kde to vyžaduje potreba Cirkvi a je nedostatok služobníkov, môžu aj laici, hoci nie sú lektormi alebo akolytmi, zastávať niektoré ich služby, totiž vykonávať službu slova, viesť liturgické modlitby, udeľovať krst a rozdávať sväté prijímanie, podľa právnych predpisov.“

Účasť laikov na Kristovom prorockom úrade

904 „Kristus… vykonáva svoj prorocký úrad…
 nielen prostredníctvom hierarchie…, ale aj prostredníctvom laikov, a preto ich ustanovuje za svedkov a vybavuje ich zmyslom pre vieru a milosťou slova.“

„Vyučovanie…, ktoré vedie k obráteniu na vieru…, môže byť úlohou každého kazateľa, ba i každého veriaceho.“

905 Laici plnia svoje prorocké poslanie aj evanjelizáciou, „čiže hlásaním Krista svedectvom života, ako aj slovom“.
 U laikov „táto evanjelizácia… nadobúda špecifický ráz a osobitnú účinnosť preto, že sa vykonáva v bežných životných podmienkach“.

„Ale takýto apoštolát nespočíva len vo svedectve života. Pravý apoštol hľadá príležitosti ohlasovať Krista aj slovami tak neveriacim…, ako aj veriacim.“

906 Pri katechetickej formácii, pri vyučovaní posvätných vied a v prostriedkoch spoločenskej komunikácie 
môžu spolupracovať aj tí veriaci laici, ktorí sú toho schopní a sa na to pripravia.

907 „Podľa svojich vedomostí, odbornosti a prestíže [laici] majú právo, ba niekedy aj povinnosť prejaviť posvätným pastierom svoju mienku o tom, čo sa vzťahuje na dobro Cirkvi, a oboznámiť s ňou aj ostatných veriacich, pričom majú zachovať neporušenosť viery a mravov i úctu voči pastierom a mať na zreteli spoločný osoh a dôstojnosť osôb.“

Účasť laikov na Kristovom kráľovskom úrade

908 Kristus svojou poslušnosťou až na smrť 
dal svojim učeníkom dar kráľovskej slobody, aby „sebazapieraním a svätým životom premáhali v sebe samých kráľovstvo hriechu“:

„Každý, kto si podrobuje svoje telo a ako pán nad sebou samým primerane [svojej] životnej sile nedovolí, aby mu telesné vášne rozbúrili dušu, volá sa kráľom, pretože sa akoby kráľovskou mocou dobre ovláda. Keďže sa vie ovládať a je pánom seba samého, nedá sa strhnúť do otroctva hriechu.“

909 „Laici majú okrem toho aj spojenými silami tak ozdraviť ustanovizne a životné situácie vo svete, ak nejakým spôsobom navádzajú na hriech,
 aby sa ony prispôsobili normám spravodlivosti a skôr napomáhali praktizovanie čností, ako mu prekážali. Keď tak budú konať, dajú kultúre a ľudskej činnosti mravnú náplň.“

910 „Laici… sa tiež môžu cítiť povolaní alebo sú povolaní spolupracovať s duchovnými pastiermi v službe cirkevnému spoločenstvu na jeho raste a životnosti tým, že vykonávajú najrozličnejšie služby
 podľa milosti a chariziem, ktoré im Pán bude chcieť udeliť.“

911 V Cirkvi „môžu veriaci laici podľa právnej normy spolupracovať“ na vykonávaní moci spravovať, a to svojou prítomnosťou na partikulárnych konciloch, diecéznych synodách a v pastoračných radách; účasťou na vykonávaní pastoračnej služby v niektorej farnosti, spoluprácou v ekonomických radách, účasťou na cirkevných súdoch atď.

912 Veriaci majú „starostlivo rozlišovať tie práva a povinnosti,
 ktoré im patria pre ich príslušnosť k Cirkvi, od tých, ktoré im patria ako členom ľudskej spoločnosti. Nech sa usilujú oboje zladiť vo vedomí, že v každej časnej veci ich má viesť kresťanské svedomie, lebo nijakú ľudskú činnosť, a to ani v časných záležitostiach, nemožno vyňať spod Božej moci“.

913 „Tak je každý laik už na základe darov, ktoré dostal, svedkom a zároveň živým nástrojom poslania samej Cirkvi ‚podľa miery, akou nás obdaroval Kristus‘ (Ef 4, 7).“

949 V prvotnom jeruzalemskom spoločenstve sa učeníci „vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách“ (Sk 2, 42):

Spoločenstvo vo viere. Viera veriacich je vierou Cirkvi
 prijatou od apoštolov, je životným pokladom, ktorý sa zväčšuje, keď sa s ním podelíme.

950 Spoločenstvo sviatostí.
 „Ovocie všetkých sviatostí patrí všetkým veriacim. Sviatosťami sú veriaci akoby posvätnými putami spojení a zjednotení s Kristom, najmä však krstom, ktorým akoby cez bránu vstupujú do Cirkvi. Cirkevní otcovia naznačujú, že vo Vyznaní viery týmto spoločenstvom svätých treba rozumieť spoločenstvo sviatostí… Tento názov [spoločenstvo] je vhodný pre všetky sviatosti,
 lebo nás spájajú s Bohom… Ale viac patrí Eucharistii, lebo ona toto spoločenstvo vytvára.“

951 Spoločenstvo chariziem. V spoločenstve Cirkvi
 Duch Svätý „rozdeľuje medzi veriacich všetkých stavov aj osobitné milosti“ na budovanie Cirkvi. „Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok“ (1 Kor 12, 7).

952 „Všetko mali spoločné“ (Sk 4, 32).
 „Pravý kresťan nevlastní nič, čo by nemal považovať za spoločné s ostatnými; preto [kresťania] majú byť pripravení a ochotní odstraňovať biedu chudobných.“ Kresťan je správcom Pánovho majetku.

953 Spoločenstvo lásky.
 V spoločenstve svätých „nik z nás… nežije pre seba a nik pre seba neumiera“ (Rim 14, 7). „Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy“ (1 Kor 12, 26-27). Láska „nie je sebecká“ (1 Kor 13, 5). 
Aj ten najmenší z našich skutkov, ak ho vykonáme z lásky, je na osoh všetkým v tejto solidarite so všetkými ľuďmi, živými či mŕtvymi, ktorá sa zakladá na spoločenstve svätých. Každý hriech tomuto spoločenstvu škodí.