Ide tu o sviatosť, ktorá je v službe spoločenstva, a to v apoštolskej službe. Táto sviatosť sa teda neprijíma pre vlastný prospech, lež pre vyšší cieľ, a tým je spása druhých. Uskutočňovaním tejto sviatosti v Božom ľude sa upevňuje viera, oživuje nádej a všetko sa koná v dokonalej a úprimnej láske.
Vyvolení muži sa stávajú pastiermi Božieho ľudu a posilňujú ho slovom i milosťou. Sú nádobami, cez ktoré k nám prúdia Božia láska a milosť.
Najpodstatnejšou časťou kňazského svätenia je vkladanie rúk biskupa a konsekračná modlitba. Kňazstvo má tri stupne: biskup, kňaz a diakon (trvalý diakon).
V biskupovi je zastúpená plnosť kňazskej moci a je účastný na apoštolskom stupni.
Úloha kňazov je v ohlasovaní radostnej zvesti a v sprítomňovaní Kristovej obeti nekrvavým spôsobom. Sú nástrojom Boha pri udeľovaní sviatostného odpustenia, uzdravujúcim pohladením pri pomazaní chorých a vo všetkom zástupcovia im zverených ľudí pri prednášaní modlitieb, prosieb a chvál.
Diakoni sú ustanovení pre službu. Tá spočíva v ohlasovaní Božieho slova a posluhovaní pri oltári, a v neposlednom rade aj v pomoci opusteným a utrápeným. Sú riadnymi rozdávateľmi Eucharistie, slávnostne udeľujú krst, asistujú pri spojení dvoch ľudí vo sviatosti manželstva, konajú poslednú rozlúčku so zomrelými, vysluhujú sväteniny.
Pred udelením prvého stupňa kňazstva v západnom obrade muž prijíma záväzok celibátu – slobodné zrieknutie sa života v manželstve (bezženstvo) a modlitby breviára – liturgia hodín.
Samotnou vysviackou kandidát získava zvláštnu milosť a je mu vtlačený nezmazateľný znak. Vysluhovateľom sviatosti kňazstva je biskup.