Je prameňom milosti, zväzok lásky a prostriedok posväcovania sa muža a ženy, ktorí sa rozhodli žiť vo vernosti, nerozlučiteľnosti, a taktiež za účelom plodenia a výchovy detí.
Pred uzatvorením tejto siedmej sviatosti je potrebná dokonalá, už vzdialená príprava, a to v rodine. Zároveň tu patrí aj patričná katechéza zo strany Cirkvi, a to či už školská, farská, alebo liturgická – homília, tematická kázeň, náuky.
Určitý čas pred sviatostným spojením muža a ženy Cirkev ponúka aj obrad zasnúbenia. Ide tu o svedectvo, že prišli k väčšej istote vo svojom vzťahu a uvažujú o celoživotnom spoločenstve. Je tu čas na intenzívnu modlitbu za seba navzájom a za budúcu rodinu. Klásť si otázky a snažiť sa na ne odpovedať a hľadať spôsob spoločnej odpovede. Uvedomiť si, že vzťah je dar, a tak treba oň prosiť. Hlavne netreba zabúdať, že tu ide o zrieknutie sa svojich vlastných túžob a prianí pre dobro spoločné.
Z manželstva pramenia aj povinnosti, a to výchova detí, pomoc a úcta k partnerovi a vytrvalosť vo vernosti jeden k druhému. Spojením vo sviatosti manželstva sa muž a žena stávajú jedno. Puto je tak silné, že nik a nič ho nemôže zničiť.
Z manželstva pramení aj ochota prijať deti ako dar Boží a vychovávať ich vo viere, aby rástli v plnosti tak ľudského, ako aj kresťanského života. Požehnanie Cirkvi pri spájaní dvoch životov ich posilňuje silou Ducha Svätého, aby vytrvali v láske a vernosti a boli si navzájom oporou.